Umelá inteligencia už dávno nie je len nástrojom na tvorbu textov či analýzu dát. S nástupom AI agentov dokáže samostatne vykonávať úlohy, automatizovať procesy a meniť spôsob, akým firmy fungujú. Zároveň však prináša nové bezpečnostné riziká a zvyšuje nároky na riadenie technológií aj zodpovednosť vedenia.
Kde má AI skutočný prínos, ako nastaviť pravidlá jej bezpečného využívania a prečo by firmy nemali s jej zavádzaním čakať? Na tieto otázky odpovedá Martin Murgáč, generálny riaditeľ spoločnosti Alanata. V rozhovore približuje aj praktické skúsenosti s nasadzovaním AI agentov a vysvetľuje, prečo o úspechu umelej inteligencie nerozhoduje len technológia, ale predovšetkým ľudia, procesy a schopnosť organizácie prispôsobiť sa.
Keď firma zvažuje nasadenie AI, podľa čoho má posúdiť, ktoré prípady použitia jej prinesú skutočnú hodnotu a aké riziká musí zvládnuť ešte pred ich zavedením?
Začal by som procesom, nie technológiou. Tam, kde sa práca zasekáva, ľudia prepisujú údaje medzi systémami, riešia stále tie isté požiadavky alebo opakujú tie isté chyby, má AI zmysel. Ale len ak vieme povedať, čo sa zlepší a ako to zmeriame. Inak je to experiment, nie investícia. Aj experimentovanie a hranie sa dáva najmä pri nových technológiách veľký zmysel, len si to treba priznať.
Zároveň sa samotná AI posúva snáď každý mesiac. Dnes už nejde len o asistenta, ktorý píše texty. AI agenti samostatne konajú. Prihlásia sa do systému, spracujú požiadavku, upravia alebo vygenerujú kód, automatizovane ho otestujú, prípadne zautomatizujú prevádzku či monitoring. Pri rizikách by som zvažoval, kam odchádzajú dáta, čo všetko smie agent urobiť a aký je dopad prípadnej chyby. Začal by som asi tam, kde je prínos jasný a chyba sa dá jednoducho zachytiť. Človek je nateraz a podľa môjho názoru ešte dlho bude stále zodpovedný.
Aké pravidlá, zodpovednosti a kontrolné mechanizmy by mala mať firma nastavené, aby mohla AI bezpečne využívať aj pri jej rozširovaní naprieč organizáciou?
To isté ako v kybernetickej bezpečnosti: governance, správne nástroje a ľudia, ktorí vedia, čo robia. Zákaz úplne nefunguje. Zamestnanci si AI otvoria v mobile a firma o tom nebude vedieť. Ideálne je dať schválenú platformu a jasné pravidlá.
Ako som spomenul, AI za výsledok nezodpovedá, zodpovedá človek. Každý agent preto musí mať vlastníka, vlastnú identitu a len tie oprávnenia, ktoré naozaj potrebuje, podobne ako nový zamestnanec.
Bezpečnosť AI sa však nerieši len na aplikačnej úrovni, ale aj na úrovni infraštruktúry a platformy pod ňou. Treba rozhodnúť, kde stačí cloudový model a kde dáva zmysel vlastný model v privátnej infraštruktúre, aby citlivé dáta neopustili firmu. Dôležité je aj bezpečné nastavenie platformy vrátane identít a prístupov, siete, logovania a ochranných mechanizmov pre agentov. Práve túto vrstvu firmy najčastejšie podceňujú a aj tu máme ako integrátor infraštruktúry, cloudu a bezpečnosti veľkú pridanú hodnotu.
Videorozhovor s Martinom Murgáčom
Ako umelá inteligencia mení kybernetické útoky, prečo sa bezpečnosť stáva témou vrcholového manažmentu a čo rozhoduje o úspešnom využívaní AI vo firmách? Martin Murgáč sa týmto otázkam venoval aj na konferencii Judgment Day 2026. Pozrite si krátky videorozhovor.
Ako môže vedenie overiť, že firma dokáže nielen čeliť moderným kybernetickým útokom, ale aj zvládnuť ich dôsledky a obnoviť svoju prevádzku?
Samotná existencia krízového plánu ešte neznamená, že je firma pripravená. Rozhodujúce je, či dokáže podľa tohto plánu skutočne postupovať, či má nástroje na včasnú identifikáciu hrozieb a či vie v prípade útoku obnoviť kľúčové systémy a služby. Pripravenosť sa preto musí pravidelne preverovať, nielen deklarovať.
Aj keď krízový plán existuje, otázka je, či je vykonateľný, dodržiavaný a či máme relevantné nástroje, ktoré nám pomáhajú hrozby identifikovať a aktívne sa brániť. AI pritom útoky dramaticky zrýchľuje, zlacňuje a aj skvalitňuje.
Pri kyberhrozbe si vedenie musí klásť tie správne otázky. Koľko nás stojí deň, keď firma nefunguje? Aké sú možné dôsledky pre fungovanie firmy? Aký je dopad na našich klientov a na našu reputáciu v prípade úspešného útoku? So smernicou NIS2 je navyše jasné, že je to zodpovednosť vedenia, nie IT oddelenia.
Moje odporúčanie je, že pokiaľ to nie je hlavná oblasť podnikania zákazníka, ideálne je obrátiť sa na expertov, ktorí mu vedia zanalyzovať jeho súčasný stav a veľmi rýchlo navrhnúť postup, ako svoju organizáciu zabezpečiť.
Na obranu potrebujeme rovnakú rýchlosť a sofistikované nástroje ako útočníci. Ako príklad uvediem, že aj náš bezpečnostný monitoring už dnes stojí na AI agentoch, ktorí nepretržite vyhodnocujú udalosti a vedia robiť veľa práce automatizovane, ďaleko rýchlejšie ako ľudský operátor. To umožňuje našim bezpečnostným analytikom venovať sa tomu, čo je naozaj podstatné. Človek rozhoduje, agent automatizuje, šetrí čas a zrýchľuje reakcie.
Ak firma ešte len hľadá cestu k bezpečnému využívaniu AI, ktoré rozhodnutie alebo krok by podľa vás mala urobiť ako prvé?
Najväčšia chyba je čakať. Prístup k AI má každý rovnako, konkurencia aj útočníci. Rozdiel robí rýchlosť adopcie a ochota zmeniť spôsob práce. My sme začali u seba, či už v oblasti agentského softvérového vývoja, v kybernetickej bezpečnosti, monitoringu alebo infraštruktúrnych službách.
Prvý krok? Vybrať dva až tri procesy s merateľným prínosom, dať ľuďom schválenú platformu a od prvého dňa určiť, kto za čo zodpovedá. A partnera si vyberať podľa toho, či mu môžete dôverovať a či AI naozaj používa aj sám, nielen o nej rozpráva.
Rozhodnú skúsenosti
Bezpečné využívanie AI sa nezačína výberom technológie, ale správnymi rozhodnutiami. Firmy potrebujú rozumieť svojim procesom, poznať riziká a nastaviť pravidlá, podľa ktorých budú AI využívať. S nástupom autonómnych agentov je tento prístup ešte dôležitejší.
Alanata pomáha organizáciám prepájať technológie s reálnymi potrebami ich biznisu. Skúsenosti z kybernetickej bezpečnosti, IT infraštruktúry, vývoja softvéru či dátových riešení využíva aj pri zavádzaní AI. Nové možnosti agentickej AI pritom overuje aj vo vlastnom prostredí, aby klientom dokázala ponúknuť nielen technologické riešenia, ale aj praktické skúsenosti s ich využívaním.
