Digitalizácia mení prácu, ale nie hodnoty. Dôvera a ľudia ostávajú kľúčoví
Moderné firmy už dávno nie sú len technologické organizácie, sú to spoločenstvá ľudí, ktorí spájajú dáta, inovácie a zodpovednosť. Automatizácia, AI a cloud pretvárajú biznisové modely, procesy aj firemnú kultúru. Zároveň však prinášajú nové otázky, napríklad kde má byť hranica medzi človekom a strojom alebo ako zachovať dôveru, odbornosť a ľudskosť. Aj o týchto témach hovoria generálny riaditeľ spoločnosti Alanata Martin Murgáč (MM) a riaditeľ úseku infraštruktúry, prevádzky a bezpečnosti Pavol Závacký (PZ).
Keby ste mohli nechať umelú inteligenciu (AI) riadiť vašu firmu úplne samostatne, urobili by ste to? Alebo si myslíte, že ľudská intuícia má stále hodnotu, ktorú žiadny algoritmus nedokáže nahradiť?
Martin Murgáč: Umelá inteligencia je nástroj na zvýšenie efektivity a automatizácie a začína nahrádzať množstvo repetitívnych úloh tak v rámci firmy, ako aj pri realizácii projektov. Pomáha udržiavať kvalitu, odhaľovať chyby a zvyšuje produktivitu, no ľudský faktor zatiaľ stále zostáva kľúčový. AI dokáže podporiť rozhodovanie, ale na autonómne riadenie firiem to ešte nestačí.
Pavol Závacký: Zatiaľ ešte nie. Uvidíme, čo bude o tri roky, o päť či desať rokov, ale v súčasnosti určite nie. Za nás je to stále veľmi dobrý nástroj, ktorý podporuje rozhodovanie, ale aby sme to nechali úplne v rukách automatizácie a AI, to je ešte ďaleko. Ja si nemyslím, že technológia už na to dozrela.
V čom je najväčší prínos AI, napríklad aj pre vašu spoločnosť?
MM: Pozeráme sa na to z dvoch hľadísk. Jedna stránka je využívanie AI v našom fungovaní, v automatizácii procesov a celkovom zefektívnení chodu firmy v rámci back officeu. Čo je pre nás dôležité, je zamýšľať sa nad oblasťami, kde môžeme AI nasadzovať alebo používať v každodennom „delivery“ našich projektov pre zákazníkov. Toto je oblasť, kde vidíme priestor na zvýšenie efektivity, zrýchlenie procesov, zníženie chybovosti a zvýšenie kvality. Všeobecne AI škáluje expertízu, čiže ide o technológiu, ktorá nám umožňuje robiť veci, ktoré doteraz možné neboli. A toto sú témy, ktoré riešime v zásade dennodenne.
Do akej miery dokáže AI poskytnúť určitú ochranu napríklad pred kyberútokmi či kyberzásahmi?
PZ: Má to dva rozmery. AI sa v súčasnosti, a trendy to potvrdzujú, používa v dvoch smeroch. To tak však bolo vždy, aj so všetkými „hekermi“, nech už im dáme akúkoľvek farbu čiapky. Jedna skupina sa snaží AI zneužiť na ubližovanie, druhá ju využíva na obranu. Z tej defenzívnej stránke má AI veľkú pridanú hodnotu, pretože množstvo dát, ktoré sa zo systémov zlieva do nadradených bezpečnostných nástrojov typu SOC alebo SIEM, je obrovské. Umelá inteligencia dokáže v takýchto prípadoch znížiť chybovosť spracovania dát a zvýšiť výkon daných technológií. No stále je to len pomocník. Ani pri našich interných testoch či nasadzovaniach jej ešte plne nedôverujeme natoľko, aby sme povedali: „Zdetegovala si problém, urob opravný krok bez ľudskej kontroly.“ Sú úlohy, ktoré môžeme zautomatizovať, a sú úlohy, kde AI pomáha, ale nie sme ešte tak ďaleko, aby sme to nechali úplne na ňu.
MM: Nemyslíme si, že produkty, ktoré sú k dispozícii, sú natoľko vyspelé, aby sme im dali stopercentnú dôveru bez obavy, že sa niečo pokazí. Je to veľmi dobrý nástroj, ktorý technológom poskytuje návrhy či upozornenia, takzvané hinty, čo by malo byť podľa AI zle. Ale nie je to tak, že by ste AI povedali: „Tu máš celú infraštruktúru, bráň ju a len nám posielaj informácie, čo si urobila.“ V takom prípade by potenciálne škody mohli byť stále väčšie než pridaná hodnota. Preto je zatiaľ správnou cestou duálna stratégia – človek a stroj.
Ak by AI prišla s návrhom, ako vo vašej firme znížiť náklady, ale znamenalo by to zrušenie viacerých pracovných miest, ako by ste reagovali?
MM: Ako som povedal na začiatku, AI je nástroj, ktorý zvyšuje produktivitu, škáluje expertízu a automatizuje veci. To je jedna strana. Zároveň si myslím, že táto technológia kompletne transformuje spôsob, ako fungujú nielen IT firmy, ale všeobecne firmy v iných sektoroch. Na jednej strane AI automatizáciou a zefektívnením procesov dokáže zvládnuť niektoré rutinné úlohy oveľa efektívnejšie, vo väčšom množstve a s nižšími nákladmi. Na druhej strane však vytvára dopyt po nových rolách. Juniorské pozície sa budú posúvať vyššie, čo umožní ľuďom preškoliť sa a prinášať väčšiu pridanú hodnotu. Zároveň vzniknú roly, ktoré sme doteraz nepoznali, napríklad rola prompt inžiniera, ktorý zadáva AI podnety. Vidíme, že v tomto hodnotovom reťazci sa budú ľudia posúvať a prispôsobovať, pričom dopyt po takýchto pozíciách bude rásť.
Alanata spája tri desaťročia skúseností s energiou rýchlorastúceho tímu. Ako sa vám darí vyvažovať stabilitu tradičného IT sveta s potrebou inovovať pomocou konceptov ako automatizovaný vývoj, live coding či automatizované testovanie?
MM: Základná vec je, že nesmieme zaspať. Ak to nespravíme my, spraví to konkurencia. To je hlavný poháňač, ktorý nás núti posúvať sa dopredu. Ako som povedal, týmto sa zaoberáme v jednotlivých častiach firmy a snažíme sa identifikovať konkrétne use cases, teda modelovacie IT nástroje, ktoré môžeme automatizovať pomocou AI. Či už ide o vývoj softvéru, kybernetickú bezpečnosť, architektúru, alebo analýzu, to sú oblasti, kde AI bude hrať prím. Môže ísť o generovanie softvérového kódu, jeho review, návrh architektúry, dizajnu, generovanie dokumentácie alebo aj vytváranie architektúr prostredníctvom AI agentov, ktoré dokážu zásadne zrýchliť a zefektívniť softvérové „delivery“.
Automatizované testovanie a validácia návrhov patria medzi technologické trendy. Kam sa podľa vás táto oblasť bude vyvíjať a dokáže AI v dlhodobom horizonte nahradiť skúsenosť ľudského testera?
PZ: Umelá inteligencia dokáže veľmi rýchlo spraviť prehľad celého kódu, navrhnúť validácie, vytvoriť testovacie scenáre, spustiť ich a vyhodnotiť. Zo skúseností však vieme, že výsledok závisí od veľkosti kontextu, správnosti promptu a nastavených parametrov. To znamená, že stále to nie je o tom, že dáte AI zadanie a dostanete hotový výstup. Stále je potrebný ľudský zásah, treba upraviť prompt, zmeniť alebo doplniť kontext danému modelu. Automatizované testovanie je prirodzený use case, ale neznamená to, že testeri nebudú mať čo robiť.
MM: Áno, presne tak. Je to relevantný prípad použitia, no stále potrebujeme skúsených ľudí, ktorí na konci dňa urobia finálnu validáciu, quality assurance a dohliadnu na celý proces. To neplatí len pre testing, ale aj pre iné roly v softvérovom vývoji. Ak sa napríklad opýtame, či bude seniorský softvérový developer potrebný aj zajtra, odpoveď je jednoznačne áno. Jeho náplň práce sa však zmení. Skúsený developer sa posunie viac do roly „promptera“, ktorý vie presne definovať, čo od AI očakáva, a zároveň do roly code reviewera, ktorý kontroluje, či je výstup AI relevantný a kvalitný.
Moderné technológie vrátane umelej inteligencie v mnohých firmách znižujú náklady. Ako to pociťujete vy?
MM: Už vidíme, že automatizáciou alebo vykonávaním niektorých repetitívnych úloh a schopnosťou pracovať s obrovským množstvom dát AI zásadne uľahčuje prácu tímov. To je jedna strana. Na druhej strane, ak sa chceme dostať do situácie, keď naozaj stopercentne využívame potenciál AI, musíme na začiatku investovať do ľudí aj technológií. Máme špecialistov, ktorí sa tomu venujú, a tých musíte dedikovať, čo znamená čas aj peniaze. Často robíme duálnu prácu: zoberieme projekt, naceníme ho tradične a paralelne ho realizujeme využitím AI, aby sme mohli porovnať výsledky. Už máme príklady, keď naši architekti so softvérovými inžiniermi vytvorili architektúry AI botov – jeden bol analytik, druhý developer, tretí automatizovaný tester –, a sledujeme, aké sú výstupy, ich kvalita, úspory aj efektivita. Môžeme stopercentne povedať, že týmto smerom sa to uberá. Musíme byť na pulze dňa a vytvárať pomocou AI vyššiu pridanú hodnotu pre firmu aj pre zákazníkov.
Vedeli by ste pomenovať praktické riešenia alebo systémy, ktoré sa vám osvedčili v praxi?
PZ: Existuje legislatívny rámec, napríklad z Európskej únie (EÚ), ktorý nás zaväzuje, ktoré jazykové modely môžeme používať a ktoré nie. Zároveň existujú rôzne iniciatívy pre lokálne alebo domáce jazykové modely, ktoré podporujeme, pretože prispievajú k väčšej bezpečnosti a sebestačnosti v práci s dátami. Všetky jazykové modely majú vlastný prístup k práci s dátami, pričom každá služba, najmä tie súkromné, platené, má svoje licenčné podmienky. Tie určujú, ktoré dáta sa používajú, ako sa s nimi pracuje a či sa tieto dáta následne využívajú na tréning modelov, ktoré používame. Jazykové modely a AI nástroje rastú raketovým tempom a nové vznikajú prakticky denne bez ohľadu na to, či hovoríme o západe alebo východe. Denne sa objavujú desiatky nových riešení a v AI svete platí, že to, čo platilo dnes, je o tri mesiace už zastarané. Medzitým niekto príde s lepším, efektívnejším riešením.
MM: Veľkí hráči sa predbiehajú vo veľkosti kontextu, v množstve spracovaných atribútov či kvalite výstupov. V rámci EÚ vznikajú iniciatívy na budovanie dátových centier poskytujúcich výpočtový výkon pre AI technológie, čo je neoddeliteľne prepojené s rozvojom ďalších technológií. Pre nás je to zatiaľ stále vo fáze výskumu. Nedá sa povedať, že by sme si dnes vybrali konkrétny nástroj, ktorý budeme používať celý rok a už ho nebudeme meniť. Takto to zatiaľ nefunguje. Tým, že sa tieto nástroje neustále aktualizujú, rozširujú svoje funkcionality a zlepšujú sa, to, čo pred polrokom nefungovalo, dnes už môže byť plnohodnotným riešením.
Vidíte rast kvality aj schopností modelov a nástrojov využívajúcich AI?
MM: Áno. Objavujú sa platformy, v ktorých možno priamo programovať. Som presvedčený, že práve softvérový vývoj bude oblasťou, ktorú AI zásadne zmení. Rovnako intenzívne sa to prejavuje v kybernetickej bezpečnosti, kde sa AI využíva čoraz častejšie na obranu – pretože útočníci ju využívajú na opačnej strane.
Do akej miery mení prostredie IT sektora legislatíva, napríklad DORA či ďalšie nariadenia o kybernetickej bezpečnosti?
PZ: Legislatívny rámec a riziká, ktoré má pokrývať, sú podľa mňa zmysluplné. Nebudem rozoberať, ako sa tieto zákony aplikujú v jednotlivých krajinách, lebo to je vždy špecifické, ich cieľ je však jasný: chrániť dáta a rozhodovacie procesy. Ide napríklad o to, ako zabezpečíme, že keď sa náš zamestnanec niečo opýta jazykového modelu, dostane validnú odpoveď, ktorá nie je zmanipulovaná. Alebo ako zabezpečíme, že informácie z týchto interakcií neovplyvnia rozhodnutia firmy. Rovnako dôležitá je ochrana ľudí, ktorí pracujú na cestách, pripájajú sa na verejné siete či hotspoty, pretože ich zariadenia obsahujú kritické aktíva firmy, ktoré musia zostať chránené. Implementácia legislatívy ako AI Act či DORA má preto jasný cieľ, a to posilniť kybernetickú odolnosť firiem.
MM: Na trhu zároveň chýbajú odborníci na kybernetickú bezpečnosť. Slovenské školy ich neprodukujú dostatok, pričom dopyt po nich prudko rastie. To logicky zvyšuje ich hodnotu aj cenu. Preto je priestor pre AI, aby dokázala pomáhať v tejto oblasti, automatizovať niektoré úlohy a zefektívniť obranu tam, kde to doteraz museli robiť ľudia. Vo firme, ale aj v celej skupine máme vlastné compliance tímy, ktoré dohliadajú na súlad s legislatívou. Je pre nás kľúčové, aby sme ako partner našich zákazníkov boli spoľahliví a transparentní. Zároveň dlhodobo zdôrazňujem potrebu rovnováhy medzi reguláciou a inováciou. Regulácia je nevyhnutná, no nesmie brzdiť rozvoj. Nájsť túto rovnováhu je veľmi dôležité.
Ako hodnotíte celkový stav kybernetickej bezpečnosti na Slovensku, vo firmách aj v štátnych inštitúciách?
PZ: Situácia sa zlepšuje a povedomie rastie, žiaľ, najmä z dôvodu nárastu útokov. Treba si uvedomiť, že kybernetická bezpečnosť nie je jednorazový projekt. Je to nikdy sa nekončiaci proces, ktorý treba neustále sledovať, monitorovať, zlepšovať a posúvať dopredu. Z reaktívnej bezpečnosti sa posúvame do proaktívneho prístupu. Vďaka moderným nástrojom dokážeme útokom predchádzať, nielen na ne reagovať. Ide o citlivú a strategickú oblasť, a to tak pre nás, ako aj pre našich zákazníkov.
Aké odporúčanie by ste dali malým a stredným podnikom, ktoré majú na IT a bezpečnosť obmedzené rozpočty?
MM: Uvedomujeme si, že malé firmy často zápasia s financiami aj nedostatkom ľudí. Preto máme v portfóliu služby, ktoré im umožňujú zabezpečiť IT prostredie bez nutnosti vlastného tímu.
PZ: Ponúkame takzvaný as a servise, teda bezpečnostné riešenia ako službu. V rámci „security as a service“ sa staráme o bezpečnosť zákazníkov kompletne od infraštruktúrnej, sieťovej a aplikačnej úrovne až po procesnú, papierovú agendu spojenú s reguláciou. Trend v kybernetickej bezpečnosti smeruje k tomu, že systémy sa učia predvídať správanie, nielen reagovať na incidenty. Posúvame sa od detekcie k prevencii a snažíme sa byť v tejto oblasti lídrami.
Zvyšuje sa záujem o vaše služby aj zo strany menších firiem?
MM: Áno, záujem rastie. Je to dané nielen reguláciou a novými rámcami, ale aj tým, že firmy si uvedomujú, aké riziká predstavuje strata dát alebo výpadok výroby. V prípade veľkých výrobných podnikov, napríklad v automotive, môže výpadok trvajúci niekoľko dní znamenať miliónové straty. Dôraz na biznisovú kontinuitu je preto dnes omnoho silnejší než v minulosti.
Akým smerom sa podľa vás uberá trh bezpečnostných technológií a kde vidíte najväčší potenciál?
PZ: Ako už odznelo, smerujeme od reaktívnej k proaktívnej bezpečnosti. Zákazníci si uvedomujú, že nestačí mať firewall a antivírus. Potrebujú pravidelne testovať svoje siete, robiť penetračné testy, kontrolovať úniky dát na darkwebe a overovať, ako ich vidí externý svet. Legislatíva tento trend podporuje, napríklad banky pravidelne testujú svojich dodávateľov, aby zistili, či sú „compliant“ a majú systémy aktuálne. Ochrana sa posúva na všetky úrovne od perimetra až po endpointy, servery a celú infraštruktúru.
Ste súčasťou skupiny Synteca, takže pôsobíte v ekosystéme firiem ako Datalan, Dignit, Softip či Ensogate. Aké synergie z tohto prepojenia plynú pre spoločnosť Alanata a aký má táto spolupráca ekonomický dosah?
MM: Vidíme, že fungovanie v rámci skupiny nám prináša výhody. Umožňuje nám tesnejšiu spoluprácu než v minulosti, výmenu skúseností a know-how medzi jednotlivými krajinami, či už ide o Slovensko, Česko, alebo Rakúsko. Každá z firiem v skupine má iné zameranie, čo vytvára prirodzenú synergiu. Spolupracujeme aj v oblasti vzdelávania a už máme konkrétne spoločné projekty, ktoré realizujeme pre zákazníkov naprieč regiónmi. Ekonomicky vidíme jasné prínosy – efektívnejšie využívanie kapacít, rýchlejšie dodávky a vyššiu kvalitu riešení. Samozrejme, existujú aj prípady, keď medzi nami vzniká zdravá konkurencia, ale to je len dôkaz, že celý ekosystém žije a rozvíja sa správnym smerom.
Alanata sa profiluje ako spoločnosť, ktorá stavia na ľuďoch. Ako sa vám darí udržiavať firemnú kultúru založenú na spolupráci a profesionalite v čase, keď mnohé procesy preberajú automatizované systémy?
MM: Podľa mňa sú to dve rozdielne, no prepojené témy. Prvou je automatizácia procesov a rozhodovanie na základe dát. Druhou je kultúra, tú možno budovať len dlhodobo a je to beh na dlhú trať. Ľudia sú pre nás kľúčovým aktívom a otvorená komunikácia je základom fungovania. V Alanate dbáme na dôveru, spoluprácu a profesionalitu. Technológia bez ľudskosti by bola len bezduchým nástrojom.
PZ: Aj v čase, keď sa čoraz viac rozhodnutí opiera o dáta, musí ostať priestor pre ľudský prístup. Automatizácia má človeka odbremeniť, nie nahradiť. AI nám pomáha robiť rozhodnutia, no kultúra a hodnoty zostávajú na ľuďoch. Je dôležité, aby sa v tímoch zachovala otvorenosť, dôvera a profesionálna zodpovednosť, bez toho by technológie nemali zmysel.
Ako sa zmení rola IT integrátora, keď sa infraštruktúra bude čoraz viac spravovať automaticky prostredníctvom AI?
PZ: Táto diskusia nie je nová. Kedysi sa hovorilo, že všetko pôjde do cloudu, neskôr prišla vlna návratu „on-premise“ riešení (riešenia, ktoré sú priamo v priestoroch firmy, nie v cloude). Realita však smeruje k hybridným modelom, teda ku kombinácii oboch svetov. On-premise technológie nezaniknú, no budú sa viac dopĺňať s cloudom. Riešenia ako Kubernetes či platformové systémy sú síce konštruované ako samoopravovateľné, ale stále vyžadujú zásah človeka od kontroly cez aktualizáciu po overenie zraniteľností. Automatizácia teda rolu odborníka mení, nie ruší. Stále bude potrebný človek, ktorý systém správne nastaví, analyzuje a overí.
MM: Takisto sa budeme posúvať smerom k automatizácii, no zároveň to znamená zmenu skillsetu (kompetenčného modelu), čiže vznik nových pracovných pozícií, zodpovedností a úplne iného typu práce. Nebude to o tom, že ľudia v IT skončia, ale o tom, že budú potrebovať iné zručnosti a nové myslenie.
Pôsobíte aj v oblasti SAP a podnikových systémov. Kde podľa vás slovenské firmy robia pri digitalizácii procesov najčastejšie chyby?
MM: Najväčšou chybou je digitalizovať neefektívne procesy v podobe, v akej existujú. Ak len prenesiete papiere do digitálnej formy, problém nevyriešite. Správny postup je najprv procesy optimalizovať a až potom ich digitalizovať. IT má byť nástrojom zmeny, nie samotným cieľom. Pri každej digitalizácii sa najskôr treba na vec pozrieť cez optiku biznisu a až potom zapojiť technológie ako spúšťač zmeny.
Data management a automatizácia prostredníctvom AI Hubu sú kľúčové časti vašej stratégie. Ako sa vám darí minimalizovať rutinnú prácu a zároveň zabezpečiť kvalitu dát?
PZ: AI Hub bol pre nás základným pilierom už pred rokmi, keď veľké jazykové modely ešte neexistovali. Dnes sa posúvame od experimentovania s četbotmi k tvorbe architektúr takzvaných AI botov, teda systémov, ktoré dokážu samostatne vykonávať úlohy, spracovávať údaje, vytvárať reporty a prepájať sa s inými systémami. Tieto boty sa dokážu aj samostatne zdokonaľovať a optimalizovať svoje správanie. A práve to považujeme za smer, ktorým sa bude AI ďalej uberať – od pomoci človeku až po autonómne riadené procesy v biznise. V Alanate sa snažíme tieto princípy implementovať do reálnych projektov pre klientov, aby technológie šetrili čas a zároveň zachovali kvalitu dát.
Ak by ste mali definovať víziu spoločnosti Alanata na nasledujúcich desať rokov, kam sa chcete posunúť technologicky, ekonomicky a hodnotovo?
MM: V IT a technologickom priemysle je tvorba dlhodobých predikcií veľmi náročná. Vidíme to sami, všetko sa vyvíja exponenciálnym tempom a to, čo dnes považujeme za prelomové, bude o pár rokov úplnou samozrejmosťou. Čo sa však nezmení, je potreba byť neustále „na pulze dňa“. Musíme priebežne sledovať nové technológie, trendy a inovácie, aby sme ich dokázali správne vyhodnocovať, prispôsobovať sa im a v ideálnom prípade ich aj spolupodnecovať. Chceme ich prinášať klientom ako riešenia, ktoré majú reálnu pridanú hodnotu. Naďalej sa budeme sústreďovať na oblasti, ktoré považujeme za kľúčové: na komerčnú a kybernetickú bezpečnosť, cloudové a hybridné riešenia, inteligentnú infraštruktúru, prácu s dátami a využívanie AI.
PZ: Už vidíme, že všetky tieto segmenty budú v budúcnosti „powered by AI“. Každý z veľkých technologických dodávateľov aj mnohé menšie firmy už integrujú AI do svojich produktov, od monitorovacích systémov a bezpečnostných platforiem až po vývojové nástroje. Dá sa teda povedať, že AI sa stane prirodzenou súčasťou každého technologického riešenia. Napriek tomu všetkému zostávajú ľudia tým najväčším a najhodnotnejším aktívom, ktoré ako firma máme. A práve na tom budeme naďalej stavať – na profesionalite, dôvere a spolupráci.
Ak by ste mali definovať víziu spoločnosti Alanata na nasledujúcich desať rokov, kam sa chcete posunúť technologicky, ekonomicky a hodnotovo?
MM: V IT a technologickom priemysle je tvorba dlhodobých predikcií veľmi náročná. Vidíme to sami, všetko sa vyvíja exponenciálnym tempom a to, čo dnes považujeme za prelomové, bude o pár rokov úplnou samozrejmosťou. Čo sa však nezmení, je potreba byť neustále „na pulze dňa“. Musíme priebežne sledovať nové technológie, trendy a inovácie, aby sme ich dokázali správne vyhodnocovať, prispôsobovať sa im a v ideálnom prípade ich aj spolupodnecovať. Chceme ich prinášať klientom ako riešenia, ktoré majú reálnu pridanú hodnotu. Naďalej sa budeme sústreďovať na oblasti, ktoré považujeme za kľúčové: na komerčnú a kybernetickú bezpečnosť, cloudové a hybridné riešenia, inteligentnú infraštruktúru, prácu s dátami a využívanie AI.
PZ: Už vidíme, že všetky tieto segmenty budú v budúcnosti „powered by AI“. Každý z veľkých technologických dodávateľov aj mnohé menšie firmy už integrujú AI do svojich produktov, od monitorovacích systémov a bezpečnostných platforiem až po vývojové nástroje. Dá sa teda povedať, že AI sa stane prirodzenou súčasťou každého technologického riešenia. Napriek tomu všetkému zostávajú ľudia tým najväčším a najhodnotnejším aktívom, ktoré ako firma máme. A práve na tom budeme naďalej stavať – na profesionalite, dôvere a spolupráci.
V čom vidíte vašu budúcu konkurenčnú výhodu?
MM: Ako sme už spomenuli, našou silou je kombinácia technologickej expertízy, dlhoročných skúseností a schopnosti prepájať rôzne segmenty od enterprise riešení cez verejný sektor až po špecifické bezpečnostné projekty. Konkurenčnou výhodou je aj šírka nášho technologického portfólia a neustála schopnosť adaptácie. Snažíme sa kontinuálne zlepšovať, rozširovať kompetencie a ísť vpred. AI sa venujeme už dlhé roky a sledujeme, ako sa každý deň stáva dokonalejšou, inteligentnejšou a dostupnejšou. Už môžeme s istotou povedať, že AI začína zásadne ovplyvňovať nielen IT sektor, ale postupne aj všetky aspekty života od ekonomiky cez zdravotníctvo až po priemysel či vzdelávanie. My chceme byť spoločne s našimi zákazníkmi pri tom.
PZ: Významnú konkurenčnú výhodu nám dáva, že sme strategickým partnerom mnohých veľkých výrobcov technológií na našom trhu. Vďaka tomu máme priamy prístup k inováciám, plánom vývoja a diskusiám o smerovaní celého odvetvia. To nám umožňuje nielen reagovať na nové trendy, ale ich aj včas rozpoznávať. Samozrejme, každý rok sa objaví viacero trendov, no len niektoré z nich sa napokon presadia. Preto je dôležité, aby sme vedeli rýchlo vyhodnotiť, ktoré inovácie majú zmysel, a ak sa niektorá z ciest ukáže ako slepá, aby sme sa vedeli flexibilne presmerovať a pokračovať ďalej.